Prečo to vydrží? Ako je možné, že sa to nepokazí bez chladenia?
„Chcela by som len vedieť, ako je možné, že hlavné jedlá majú takú dlhú trvanlivosť?“
To bola hlavná otázka v správe, ktorú sme nedávno dostali od jednej z našich zákazníčok, Giny. Napísala nám, že jedlá POLCZ, ktoré už ochutnala, jej veľmi chutili, no úplne nepochopila, ako môžu mäsité jedlá vydržať tak dlho bez chladenia – a to bez konzervačných látok.
Táto otázka môže napadnúť aj iných, preto vám prinášame príbeh, z ktorého sa dozviete:
– čo má Napoleon Bonaparte spoločné s konzervami POLCZ
– ako môžu tieto jedlá vydržať tak dlho – bez konzervantov
– a ako sa z obyčajného cukrára stal „Dobrodinec ľudstva.”
Náš príbeh sa začína na konci 18. storočia.
V tom čase viedla francúzska armáda vojnu s takmer polovicou Európy. No čelili vážnemu problému: viac vojakov zomieralo na hlad a skorbut než v boji s nepriateľom. Ministerstvo vnútra preto vyhlásilo súťaž – kto vyrieši zásobovanie armády potravinami, získa štedrú finančnú odmenu.
Prekvapujúce je, od koho riešenie prišlo.
Náš hrdina, Nicolas Appert, pracoval v tom čase ako cukrár, no predtým získal skúsenosti aj u výrobcov piva a šampanského. Sľúbená odmena ho motivovala k intenzívnemu experimentovaniu. Základ jeho nápadu spočíval v jednoduchom princípe:
„Do hrubostenných sklenených fliaš pevne uzavrel rôzne druhy potravín a na rôzne dlhý čas ich ponoril do vriaceho vodného kúpeľa.”
Predbehol svoju dobu.
Vtedy ešte nik netušil, že za kazenie potravín môžu mikroorganizmy – toto bolo dokázané až neskôr, v roku 1860, ďalším známym Francúzom: Louisom Pasteurom.
Appert však akoby intuitívne vycítil, že teplo tieto enzýmy ničí, a že pevne uzatvorená nádoba zabráni opätovnej kontaminácii. Jeho metóda sa osvedčila a na začiatku 19. storočia už vojaci pravidelne konzumovali takto konzervované jedlá.
Po viac než štvormesačnej plavbe po mori, keď otvorili starostlivo uzavreté fľaše, Appert nadšene poznamenal:
„Keď sme otvorili nádoby a ochutnali 18 rôznych druhov konzervovaných potravín, zistili sme, že si všetky zachovali pôvodnú čerstvosť a počas celej plavby sa vôbec nepokazili.”
A odmena sa tiež dostavila.
Za vyvinutie tejto metódy udelil samotný Napoleon Bonaparte Appertovi vysokú peňažnú odmenu a čestný titul „Dobrodinec ľudstva.”
Čo sa stalo potom?
Táto metóda sa rozšírila po celom svete a stala sa bežnou súčasťou života. Dnes máme podrobne spracované postupy a presné parametre – pri akej teplote a ako dlho sa musia niektoré potraviny tepelne spracovať, aby vydržali dlho bez chladenia.
Aj obyčajné gazdinky používajú túto metódu, najmä v lete, keď zavárajú ovocie alebo vyrábajú džemy.
Mäsité jedlá sú však už náročnejšie na domácu prípravu – nestačí len obyčajné varenie, potrebná je vyššia teplota a para. No princíp zostáva rovnaký.
Aj konzervy POLCZ sa vyrábajú touto viac než 200 rokov starou metódou.
Z čias, keď ešte neexistovali konzervanty – ba dokonca sa ani len netušilo, prečo sa jedlo vlastne kazí.